Café Fara v Klentnici: Na káve s farárkom

Za sloními kopcami, kde sa víno lialo a voda nepila, ukrýva sa poklad menom Café Fara. Základný kameň kaviarne položili Džuibanovci v roku 2009 na mieste bývalej klentníckej fary. Odvtedy sa rozrastá a preslavuje široko-ďaleko.

Nám sa sem podarilo dostať mimo sezóny. Pri vchode lákalo tekvicové menu a výzdoba plná jesene. Kuchárka si pred obedom natrhala zeleninu či ovocie priamo do záhradky, ktorá patrí ku Café. Idyla? Áno!

Chránená krajinná oblasť Pálava je v tom najlepšom období. Obsluha je veľmi priateľská a zhovorčivá. Ja len dúfam, že odoláva aj každodennému letnému náporu ľudí. Počas sezóny býva hneď pri vchode hosteska, ktorá uvádza ľudí podľa toho, či sa zastavili „len“ na kávu alebo by si pochutnali na niečom lahodnom v reštaurácii. Exkluzivita, akú by ste v máloktorej dedinke s 555 obyvateľmi len ťažko hľadali.

Je tu premyslený každý detail. A preto aj návšteva toalety je zážitok. Rozhodla som sa, že vám ponúknem pohľad aj do tohto zákutia, kde sa nachádzajú značkové doplnky Burlington,  ktoré dodávajú miestu „šmrnc“. V hornej časti nájdete spomínanú kaviareň, kde vám ponúknu i originálne koláče. Môžete tu nazrieť do kroniky alebo len tak príjemne posedieť a podebatovať o krásach tohto kraja.

Počas slnečných dní určite využite záhradu a kým vám prinesú niečo z lákavého menu, odskočte si do malého obchodíku so suvenírmi a domácimi výrobkami. Nájdete tu levanduľové mydlo, kávu, rôzne zaváraniny či oleje, ale aj marhuľové pivo. Čaj z kakaových šupiek? To znie presne ako niečo, čo musím vyskúšať. Zo sklenenej mini kanvičky sa vyparuje voda ja čakám na zázračnú chuť. Dostavila sa až na konci, ale stála za to – sladučká a ľahká chuť a príjemná vôňa kakaa. Kakaové šupky sa od kakaových bôbov oddeľujú pri pražení. Znie to ako odpad, napriek tomu, ich šikovný barista dokáže takto perfektne zužitkovať.

V kaviarni Café Fara zasa nájdete spektrum chutí, od orieškov až po ovocie. Kávu na espresso si nechávajú pražiť v Coffesource z brazílskych, kolumbijských a etiópskych odrôd arabiky a indickej robusty. A tento rok pribudol i krásny mlyn na kávu.

My sme ešte aj v utorok stihli jesenné víkendové menu. Tekvicová polievka bola naservírovaná rovno na „prkne“ a s chrumkavými opraženými kúskami chlebíka. Moje chuťové poháriky pošteklili tekvicové kvietky v dyňovom rizote s klobásou. Pestrá, nápaditá pastva pre oči a lahodná chuť v ústach. Pre mňa pokojne aj bez klobásy, ale spojenie týchto chutí môže vychádzať z kombinácie dyňového či iného prívarku s klobásou. Na okraji taniera boli opečené dyňové jadierka a dyňový olej. Zdalo by sa, že všetko čoho som sa dotkla bolo dyňové a bolo toho veľa, ale nie. Vyvážená chuť a zároveň ľahko stráviteľné. Na zdravie!

PS: Ako vždy, neprezradila som vám, čo všetko nájdete v nápojovom lístku a ten jedálny sa mení podľa toho, čo práve rastie v záhradke. Keď sa budete túlať po okolí, nasmerujte svoj bicykel či kroky do Klentníc. Oplatí sa.

Foto: Tinka Filušová