„Na Slovensko som chcel priniesť kúsok môjho domova,“ tvrdí David Flor z Beija Flor

Kto by to bol povedal, že len za pár eur sa budeš vedieť dostať až do slnkom zaliateho Portugalska? Nie, teraz nečítate článok o zľavnených letenkách do Lisabonu. Tak to naozaj nie je. V skutočnosti do podniku, ktorý priam kričí portugalskou kultúrou, vieš prísť pešo, alebo sa priviezť autom, autobusom i trolejbusom. Nachádza sa totiž na našom obľúbenom gurmánskom mieste v Bratislave. Áno, na Tržnici Nivy si získali svojich fanúšikov i obľúbené zlatisté koláčiky Pastel de nata či káva z pražiarne s viac než 300-ročnou tradíciou. Prečítajte si rozhovor s Portugalčanom Davidom Florom z Beija Flor.

David Flor s jeho podnikom Beija Flor prináša skutočne kúsok svojej rodnej zeme na Slovensko a dokazuje, že Slováci sú pripravení aj na niečo nové.

David, už len z pre nás netradičného priezviska usudzujem, že si sa nenarodil na Slovensku. Odkiaľ si k nám prišiel? (úsmev)

Pôvodom pochádzam z Lisabonu. Na Slovensko som sa dostal v podstate takou osudovou cestou. Okrem gastronómie žijem totiž druhý život tanečníka. Vďaka tejto mojej práci som mal možnosť niekoľkokrát Slovensko navštíviť. Osudom asi bolo, že som tu stretol na jednom z eventov aj moju manželku a ako sa hovorí, o tri deti neskôr som teraz tu. (so smiechom)

Je niečo, čo ťa po príchode na Slovensko prekvapilo? Predsa len, pre niekoho to môže predstavovať kultúrny šok.

Najviac, čo ma prekvapilo, je fakt, že Slovensko nemalo žiadne prepojenie s portugalskou kultúrou alebo kuchyňou. Všade, kam ideš, vidíš neskutočný vplyv talianskej a španielskej kultúry, ale nikde portugalská. Tá nie je len o tom, čo ješ, ale aj o tom, čo vidíš, čo počuješ a čo cítiš. Aj preto sme sa rozhodli priniesť trošku farby a multikultúry na Slovensko.

Odhadujem, že to bol prvotný impulz na založenie konceptu Beija Flor, je to tak?

Áno, presne tam sa zrodila prvotná myšlienka, že chcem pre Slovákov piecť naše sladké dobroty. Nekončí to však len pri Pastel de nata, s ktorými sme začínali. Pomaly sme našu ponuku rozširovali a neskôr to prerástlo na viac ako len portugalské sladkosti. Priniesli sme okrem toho aj hudbu a tanec. Začali sme organizovať aj rôzne podujatia alebo hodiny tanca.

Ako by si popísal portugalskú kultúru?

Naša kultúra je skutočne poprepájaná. Určite treba povedať, že má celkom silné náboženské pozadie a je cítiť veľmi silný dôraz na rodinu. Čo je ale za mňa skutočne charakteristické, je fakt, že sa samotné tradície presúvajú z generácie na generáciu naozaj zodpovedne a opatrne.

Je tvojím cieľom, aby sa aj Beija Flor prenášal z generácie na generáciu?

Dúfam v to, že moje deti budú buď multimilionári, alebo svetoznámi futbalisti. Ale môžeme aj spolu pracovať na rodinnom biznise. (smiech)

Povedz nám niečo viac o Beija Flor. Aký význam sa skrýva za kolibríkom?

Pri celej tvorbe značky sme sa chceli trošku pohrať so slovíčkami, a teda aj s mojím menom, čo je Flor. V preklade to znamená kvet. Druhá časť Beija znamená v slovenčine kolibrík. Chceli sme zostať v tej myšlienke, že keď kolibrík pije z kvetu, tak pije najmä tú sladkú časť, čiže podobne sladkú ako náš krém v koláčikoch.

Rozprávali sme sa o tom, čo ťa prekvapilo z osobnej stránky na Slovensku. Čo ťa však prekvapilo po tej biznisovej?

Je myslím celkom jednoznačné, že to tu nie je také otvorené pre cudzincov. Nehovorím, že by o to nebol záujem, alebo, že by ľudia neboli tomu naklonení. Myslím skôr z toho úradného hľadiska, kedy je tu celkom dosť veľa prekážok, ktoré musí podnikateľ spoza hraníc Slovenska prekonať. Očakával som, že keďže sme v Európskej únii, tak podmienky budú podstatne ústretovejšie.

Ako si spomínaš na svoju prvú otvorenú prevádzku, ktorá bola na Obchodnej ulici?

Pamätám si, že to bolo náročne. Ak totiž Slováci niečomu neveria, tak to len naozaj málokedy vyskúšajú. Povedal by som, že neradi experimentujú. Dôležité bolo to, aby sme ľudí donútili naše produkty ochutnať. Pokiaľ však už raz vstúpili a ochutnali, tak sa aj veľké množstvo presvedčilo o chuti a neoľutovali. Keď je už v niečo väčšia dôvera, potom vedia byť Slováci skutočne otvorení.

Samotný prvý deň otvorenia si tiež pamätám veľmi dobre a spomínam si, že sme mali dlhý rad pred našou prevádzkou. Prišli úžasné spätné väzby a do dnešného dňa si držíme aj celkom slušné hodnotenie na Googli. I preto sme sa rozhodli rozšíriť. Mimo nášho tanečného štúdia Beija Flor Lounge na Vajnorskej sme aj na Tržnici Nivy. Tu ma príjemne prekvapili i návštevníci, ktorí sú skúsení a nebojácni gurmáni. Rýchlo nás tu objavili. A dokonca sme z malého pultu prešli do vlastného kiosku. Musím povedať, že Tržnica Nivy je jedna z najlepších vecí, ktorá sa nám v rámci biznisu mohla pritrafiť. (úsmev)

Rovnako i prístup managmentu, ľudský a profesionálny. Spolupracujeme spoločne na viacerých veciach, prídeme zatancovať na eventy, oni nám zase pomáhajú sa zviditeľniť. Kiežby to tak bolo všade.

Aké máš plány do budúcnosti? Na čo sa môžeme tešiť?

V súčasnosti sme len v Bratislave. Chceme aj naďalej zvyšovať kvalitu všetkých našich služieb, ale zároveň prichádzať aj s novinkami.

Spomínal si, že ste len v Bratislave. Je možno tvojím cieľom dostať Beija Flor aj do iných slovenských miest?

Plánov je naozaj množstvo. Ako som už spomínal na začiatku, tak chcem priniesť Portugalsko aj sem, ideálne cez gastro. Chceme v budúcnosti rozbehnúť aj naše vlastné Beija Flor reštaurácie. Zároveň chceme, napríklad, spustiť aj internetový obchod, kde by sme ponúkali okrem iného našu portugalskú kávu, ktorú máme aj na kioskoch. Pražiareň NICOLA, od ktorej berieme kávu, praží už viac ako 300 rokov a je jednou z najstarších pražiarní na svete.

Čo by si na záver odkázal slovenským zákazníkom?

Podľa toho, čo mám navnímané, by som im chcel najmä poradiť, aby boli viac otvorení. Na svete je toľko fantastických kuchýň a jedla! Niekedy mám pocit, že všetci jedia len vietnamskú alebo taliansku kuchyňu. Skúšajte nové veci a objavujte.

Beija Flor nájdete aj na Facebooku a Instagrame.

Text: Martin Papai

Foto: Ondrej Bobek